Noska pre metodkárov

PRÁVO

Ubi societas, ibi ius (Kde je spoločnosť, tam je aj právo)

Čo je to právo?

Je to systém noriem a pravidiel v spoločnosti, ktoré stanovuje a vynucuje štátna moc. Právom nazývame aj existujúci právny systém štátu a súhrn platných právnych noriem a ich väzieb. 

Právo vzniká so vznikom štátu. S existenciou práva sa oddávna spája spravodlivosť. Justícia bola rímskou bohyňou spravodlivosti: v pravej ruke držala meč ako symbol trestania, v ľavej ruke váhy, na ktorých spravodlivo vážila vinu a nevinu. Rimania ju zobrazovali so zaviazanými očami. 

Pôvod latinského slova ius = právo nie je celkom jasný. Môže byť odvodené od slova ju = zaväzovať, viazať, alebo ius = justícia. V mnohých štátoch sveta sa štátne orgány so súdnou právomocou nazývajú justičnými orgánmi alebo justícia.

Pre právo sú charakteristické tieto znaky:

• svojím vznikom i fungovaním je späté so vznikom štátu, je zabezpečené štátnym donútením,
• má celospoločenskú záväznosť, to znamená, že v spoločnosti existuje jediné platné právo na rozdiel od plurality politických, morálnych, náboženských teórií… (monizmus práva),
• právo má štátom stanovenú formu, vstupuje do platnosti oficiálne, má presne vymedzenú platnosť a pod.

Najstaršie zákonníky:

Urnammov kódex

Chammurapiho zákonník (1686 pnl)

Zákony 12 tabúľ (Rím – vzťahy medzi plebejcami a patricijmi)

Corpus iuris civilis - Justiniánov kódex - texty rímskeho súkromného práva.

Code civile - Napoleonov zákonník

FUNKCIE PRÁVA

Právo plní v spoločnosti niekoľko funkcií, napr.:

• kultúrno-výchovná funkcia,
• ochrana poriadku v štáte a politických a sociálnych práv a slobôd (zabezpečenie práva na odpočinok, ochranu zdravia, na vzdelanie, politickú slobodu…),
• ochrana a bezpečnosť štátu,
• zabezpečenie dobrej medzinárodnej spolupráce,
• zabezpečenie svetového mieru (napr. vysielanie vojakov v rámci medz. dohovorov),
• iné.

V praktickom živote rozlišujeme:

a) prirodzené právo – právo, ktoré vyplýva z hodnôt človeka ako jednotlivca, z jeho dôstojnosti (právo na život, sloboda svedomia, ochrana zdravia...)

Toto právo má: 

všeobecnú platnosť (platí pre všetkých ľudí)

nemennosť (nemenní sa so zmenou okolností)

poznateľnosť ( človek ho žije od detstva, je s ním vo svojej podstate zjednotený, aj keď v určitých obdobiach pod vplyvom verejnej mienky alebo sugestívnych vodcov sa môže jeho poznateľnosť zatemniť, napr. obdobie vojny)

b) pozitívne právo – predstavuje predpisy, ktoré určuje príslušný štátny orgán, malo by vychádzať z prirodzeného práva. Ak to tak nie je, hovoríme o právnom pozitivizme. Tak môže dôjsť k tomu, že dobrý skutok (podľa prirodzeného práva) sa môže považovať za protiprávny a naopak.

Právne vedomie predstavuje súhrn poznatkov a postojov ľudí v oblasti práva. S jeho zmenami a vývojom sa menia a vyvíjajú aj právne normy a inštitúcie a to naopak spätne pôsobí na právne vedomie.

Pramene práva:

a) materiálne - materiálne podmienky života spoločnosti, t.j. prírodné, geografické, demografické, ekonomické, mravné, politické,…, ktoré ovplyvňujú tvorbu práva (Montesquieu – Duch Zákonov)

b) formálne - historické pramene

súčasné pramene - republikové právo a komunálne právo

Právna kultúra

- súhrn charakteristických rysov, ktoré odlišujú skupiny právnych radov z hľadiska techniky tvorby a realizácie práva.

1. kontinentálna (európska) právna kultúra - podkladom je zákon, súdy právo iba aplikujú, ale netvoria

2. angloamerická právna kultúra - prameňom je veľa normatívnych právnych aktov i precedens a súdy ho nielen aplikujú, ale i tvoria

Právne skutočnosti - viažu na seba vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu. Podľa toho, či majú vôľový charakter alebo nemajú ich delíme na:

Právne konanie – vôľové konanie

Právne udalosti – vznikajú nezávisle od vôle ľudí (záplavy, zemetrasenia, ktoré poškodia majetok, smrť (dedenie), narodenie, plynutie času (premlčanie, preklúzia – zánik právneho nároku, pretože v stanovenej lehote sa neuplatnil potrebný právny nárok, napr. záručná lehota)

Právne vzťahy

- špecifický druh spoločenských vzťahov, sú to spoločenské vzťahy upravené právom.

Subjekty právnych vzťahov:

- fyzická osoba

- právnická osoba

- štát – účastník medzinárodných právnych vzťahov, vzťahov voči občanom, vzťahov vyplývajúcich zo štátneho vlastníctva

- štátne orgány – účastníci vzťahov v oblasti správneho práva (majú postavenie právnických osôb, keď spravujú štátny majetok alebo zamestnávajú fyzické osoby)

Právna subjektivita:

- spôsobilosť na práva a povinnosti

- spôsobilosť na právne úkony

- deliktná (deliktuálna) spôsobilosť - spôsobilosť účastníka niesť právne následky za porušenie právnych povinností

- procesná spôsobilosť - spôsobilosť byť účastníkom konania, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach a v jeho rámci robiť príslušné úkony

Objekt právnych vzťahov - hodnoty hmotného alebo nehmotného charakteru, k čomu smeruje správanie subjektov právnych vzťahov:

- veci v hmotnej podobe,

- služby,

- nehmotné statky (ochranné známky, vynálezy, priemyselné vzory…),

- právo, ak môže byť predmetom právneho vzťahu (právo užívať byt, prevzatie dlhu…).

Obsah právnych vzťahov - právna nevyhnutnosť účastníka právneho vzťahu správať sa tak, ako to prikazuje právna norma:

- povinnosť niečo dať - dare,

- povinnosť niečo vykonať - facere,

- povinnosť zdržať sa určitého konania - non facere,

- povinnosť niečo strpieť - pati.

Právne zastúpenie:

- zo zákona,

- na základe plnomocenstva,

- na základe rozhodnutia štátneho orgánu.